Music Infinity Prague 2016-05-03

Po predchádzajúcom vystúpení Nilsa Frahma, ktoré som na Music Infinity absolvoval, som moc neváhal a lístok na vystúpenie Nonkeen bol dlho dopredu zarezervovaný.

Večer začal vystúpením Andrei Belfi. Pre mňa celkom experimentálne sólo na bicie, kedy údery často dorezonovávali vo zvukoch naechovaných synťákov (môj pocit). Po chvíľke ma to asi dostalo do iných dimenzií, pretože som zostal hrozne prekvapený, keď po 30 minútach skončil.

Nonkeen ma prvé 2 treky nejak moc neuchvátili, taká “pohoda jazz”. Keď sa ale počas tretej záležitosti z tmy rozblikali rôzne rozmiestnené svetelné trubice (“cheesy” ale efektné), vyčarilo mi to zrazu úsmev na tvári. Pokľudné a jemné úvody trackov končili živými závermi, čo ma hrozne bavilo. Naviac celý koncert mal flow bez zbytočných páuz medzi skladbami. Ani v rámci oddychu muzika neustala. Borci svoju hru na nástroje nahradili vhodným loopom z vinylu, ktorý plynule pustili na malom gramofóniku v rohu. Priznám sa, že som ešte nevidel kapelu počas koncertu nalievať divákom gin s tonikom, pohadzovať si sáčky po pódiu, liezť po reprákoch…no proste divadielko. Hovorím si, muzikanti, ktorí vedia v rámci tohto žánru urobiť takúto show – dobrí.