Stopy.002

Ďalšia sada vecí, ktoré ma poslednú dobu bavili.

  • Na prvom mieste určite musí byť vec od “God is an astronaut”. Kapelu som objavil minulý týždeň a dovtedy ma to drží. Ľudia ich radia do post-rock-u (o čom viem prd), ja to vnimam ako inštrumentálne gitarovky s trochu soundtrackovým fílingom, skoro všetky treky majú vývoj, čo stojí za to. Niektoré synťákové pasáže mi pripomínaly vo chví+ach Mobyho, gitarové vyhrávky sa mi zas hrozne podobajú na výtvory producenta Phaeleh (viď minulé Stopy). Vybral som “Frozen Twilight”, ale hodne vecí z EP-čka “A Moment of Stillness” je dobrých. Vypadá, že všetky svoje veci vydávajú na BandCamp-e.
  • K tomuto Zimmerovmu výtvoru ma opäť vrátil nejaký 2-stepov-ý remix, ktorý ma absolútne nebavil. Originál však môžem kedykoľvek. Myslím, že má svoje kúzlo i bez toho, aby si ho človek priradil k filmu. S ním o to väčšie. Ešte v tom možná zohralo rolu i to, že som v tomto období videl i dokument “Hans Zimmer Revealed”. 🙂
  • “Bo-Peep” je ďalšia stopa z Koan-ovej tvorby. Minimálne bublinky sa nesú na vlne plôch vytvorených trensovým synťákom. Z celého albumu “Placidity” mám pocit, že sú tie treky také “vznášavé”. 🙂 Myslím ešte napríklad i “SlowMo”.
  • Taká trochu orchestrálna záležitosť, ale dostáva ma tam ten vokál. Mám rád podobnú frabu hlasu. Naviac tá spolupráca s elektronickým beatom na pozadí. To môžem. K predvianočnému kľudu ako stvorené.
  • Remix originálne “statického kamenného” treku (ktorý mimochodom tiež stojí za vypočutie, celý album). Tento kľudný tech-house-ovo polámaný výtvor ma baví atmosférickými výplňami do ktorých prenikajú “temné sily” zo zemského jadra.
  • Na záver niečo pozitívnejšieho. Ani neviem, kde som narazil na tento “Vianočný Indie” trek. Proste keď ho počujem, hneď vidím bežať soby po snehu… 😀 Asi to bude tým, že som mal včera teplotu…čo by u nás soby robili.